Twilight - 1. kapitola 2/2

22. května 2009 v 20:01 | Culli |  Twilight
Konečne sa ozvalo posledné zvonenie toho dňa. Pomaly som sa pobrala do kancelárie, aby som odovzdala podpísaný papier. Dážď už ustal, no poriadne fúkalo a vietor bol chladnejší. Ovinula som sa pevne rukami.
Keď som vošla do teplej kancelárie, takmer som sa na päte otočila a odišla.

Predo mnou stál pri pulte Edward Cullen. Hneď som spoznala tie strapaté bronzové vlasy. Zdalo sa, že ma nepočul vojsť. Ostala som stáť opretá o zadnú stenu a čakala, kým sa úradníčka uvoľní.
Dohadoval sa s ňou tichým, príťažlivým hlasom, okamžite som zachytila, o čom sa bavia. Chcel si prehodiť biológiu zo šiestej hodiny na inú hodinu- akúkoľvek inú hodinu.
Nemohla som uveriť, že to bolo kvôli mne. Na vine muselo byť čosi iné, čo sa udialo, ešte než som vošla do biologického laboratória. Určite sa tak tváril pre nejakú inú nepríjemnosť. Nebolo možné, aby ma tento úplne cudzí človek začal tak odrazu a intenzívne neznášať.
Dvere sa znova otvorili a miestnosťou sa prehnal závan studeného vetra, zašuchotal papiermi na stole a vmietol mi vlasy do tváre. Dievčina, ktorá práve vošla, iba pristúpila k stolu, vložila papier do drôteného koša a zase vyšla von. No Edward Cullen úplne stuhol, pomaly sa otočil a zazrel na mňa; jeho tvár bola absurdne krásna a jeho oči ma prebodli nenávistným pohľadom. Na moment som pocítila záchvev skutočného strachu, až sa mi postavili chĺpky na rukách. Ten pohľad trval len sekundu, no schladil ma viac než studený vietor. Cullen sa otočil späť k úradníčke.
"Tak nič," povedal rýchlo zamatovým hlasom. "Vidím, že to nie je možné. Veľmi pekne vám ďakujem za pomoc." Zvrtol sa na päte a bez toho, aby na mňa pozrel, zmizol v dverách.
Pokorne som podišla k stolu, v tvári som tentoraz bola biela a nie červená a odovzdala som papier.
"Ako prebiehal váš prvý deň, zlatko?" spýtala sa ma úradníčka mamičkovským tónom.
"Dobre," zaklamala som slabým hlasom. Zdalo sa, že ju to nepresvedčilo.
Keď som dorazila k autu, bolo na parkovisku už skoro posledné. Predstavovalo pre mňa čosi ako raj, v tejto vlhkej zelenej diere mi zo všetkého najviac pripomínalo domov. Chvíľu som len tak sedela vnútri a tupo sa dívala von cez predné sklo. No čoskoro mi bola zima a potrebovala som zakúriť, tak som otočila kľúčikom a motor s rachotom naskočil. Vyrazila som k Charlieho domu a celou cestou som zadržiavala slzy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama